Môj príbeh

Mám rada tvorenie, celý tvorivý proces, keď človek vymýšľa, mení koncepty, skúša a objavuje (a aj veľa hádže do koša). S prastarkou sme dlhé hodiny presedeli pri okne a vyšívali, ona pavúčiky, ja kostrbaté krížiky a táto láska k tvoreniu vo mne asi ostala od detstva. Neskôr, už bez prastarkej, som presedela dlhé hodiny pri okne a maľovala čokoľvek, čo mi prišlo na dohľad a prešla si aj obdobím písania príbehov. V dospelosti ma uchvátil tanec a nakoniec si ma našlo aj háčkovanie.

Našlo si ma veľmi milo. Kolegyňa v práci začala opäť háčkovať a ja som spočiatku len obdivovala jej krásne výtvory. Trošku neskôr som aj ja chytila do ruky háčik a ona ma s veľkou dávkou trpezlivosti naučila to, čo sama poznala.

Uvedomila som si, že napriek tomu, že háčkovanie sa často zamieňa so štrikovaním, ja osobne vtom vidím veľký rozdiel. Štrikovanie ma nikdy neoslovilo, ale háčkovanie som si hneď zamilovala pre všetky tie možnosti, ktoré Vám ponúka. Krátky stĺpik, dlhý, za zadnú nitku, magické krúžky, naberieš, obrátiš, zháčkuješ, pridáš kúsok magickej ingrediencie a z vlny môže vzniknúť naozaj hocičo. 🙂

V mojom prípade to boli vianočné ozdoby. Chcela som svojich najbližších prekvapiť niečím „my-hand-made“. Musím sa priznať, spočiatku to bol pre mňa dobrý mišung. Nevybrala som si práve jednoduchý cieľ. S jednou hviezdičkou som sa vytrápila niekoľko hodín a veľakrát ju aj celú vypárala strácajúc sa vtom, čo vlastne ten stĺpik a očko je. Teda kde je? Veď tam ešte pred sekundou bol! 😀 Ale postupne všetci moji blízki dostali hviezdičky na stromček – biele, béžové, modré, bordové, no… bolo ich dosť. Odvtedy (našťastie pre nich) hľadám stále nové inšpirácie.

Po ozdobách som skúšala odev, ale háčkovanie čiapok ma nikdy za srdce nechytilo. Neskôr prišli svietniky či vankúše, až som objavila amigurumi, teda háčkované hračky. Uhačkovala som svoje prvé zvieratko – modrého psíka pre kamoškinho synčeka a už som vedela, že som doma. Po psíkoch prišli mačičky a fakt veľké množstvo ovečiek a jednoducho… hračky sú úžasné. Nespočetné množstvo tvarov, možností, farieb a to všetko s myšlienkou, že po niekoľkohodinovom stereotypnom háčkovaní po špirále môj výtvor niekoho veľmi poteší. A zistila som aj, že nie len deti, ale aj dospelých.